Slovensko sa dlhodobo borí s nízkym podielom domácich potravín na pultoch obchodov. Dobrou správou je, že pokles sa nám podarilo zastaviť a posledné dva roky už tento podiel mierne rastie. Žiaľ aj napriek tomu sme na čísle 38,6%. To je veľmi málo.

Mať v obchodoch domáce potraviny, to nie je žiadna ideologická téma, ale úplne racionálna debata. V prvom rade je úplne nezmyselné (neekonomické a neekologické) voziť cez polovicu Európy potraviny, ktoré si vieme sami dopestovať alebo dochovať. Týka sa to napríklad zeleniny, ovocia, ale aj živočíšnej výroby. Kúpou domácich potravín pomáhame znižovať uhlíkovú stopu.

Lokálne potraviny, to je aj otázka čerstvosti. Ak sa potravina presúva niekoľko dní, zbiera sa nedozretá alebo sa musia do nej pridávať konzervanty. Kúpou domácich potravín podporíme slovenských farmárov a slovenský vidiek, zvlášť v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou.

Prečo je podiel našich potravín v obchodoch taký nízky?

Osobne vnímam ako veľkú chybu, že pred vstupom do Európskej únie prevládla stratégia Ivana Mikloša “potraviny si dovezieme.” Vyjednávanie o kapitole poľnohospodárstvo sme takmer úplne odignorovali. Kvôli tomu máme v porovnaní s inými krajinami EÚ výrazne nižšie agrodotácie na plochu. Nuž a kliniec do rakvy tomu dali obchodné reťazce, ktoré kvôli nekalým obchodným praktikám “pomohli” doslova zlikvidovať stovky našich poľnohospodárov a potravinárov. Jednoducho sme neboli zvyknutí na takú agresívnu cenovú politiku, ktorá farmárom nedáva dýchať, nieto ešte investovať, zaplatiť ľudí alebo nakúpiť kvalitné suroviny.

Pomôcť slovenským farmárom môžeme všetci. Kúpou slovenských potravín.