Michal Feik

Dlhé roky boli dodávateľsko-odberateľských vzťahy v obchode s potravinami tabu. Nikto o tom nechcel hovoriť, pretože stačila drobná kritika a dodávateľ v obchodnom reťazci okamžite skončil. Výnimky sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky najmä z dôvodu, že tento súboj je nerovný a neférový. Päť najväčších obchodných reťazcov ovláda 80% trhu s potravinami a kto chce predávať, sa bez nich jednoducho nepohne.

Od kedy začali na Slovensku podnikať veľké obchodné reťazce, nastolili také podmienky, že skrachovali stovky slovenských poľnohospodárov a potravinárov. A tí čo vydržali, sa museli skladať reťazcom na narodeninové oslavy, nové regály či redizajn predajne. Áno, aj takéto absurdity žiadali reťazce od dodávateľov. Ale to, že nikto o tom nahlas nehovorí, neznamená, že problém neexistuje.

Vo víre ostatných udalostí tento týždeň trošku zaniklo, že parlament schválil prelomový zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Absolútne bez prikrášľovania treba povedať, že ak niečo naozaj pomôže poľnohospodárom a potravinárom, tak je to práve tento zákon.

Štát klepne po prstoch nepoctivým obchodníkom. Do zabudnutia pôjdu rôzne nekalé obchodné praktiky ako neprimerane dlhé splatnosti faktúr, skryté poplatky, vydieranie cez rôzne zbytočné služby, nútené objednávky letákov, platby za zaradenie do registra dodávateľov a ďalšie desiatky praktík, ktoré doslova vykosťovali dodávateľov.

Slovenskí dodávatelia nie sú otrokmi predajcov. Má ísť o vyvážený, obojstranne výhodný obchodný vzťah. Predajcovia si musia konečne uvedomiť, že dodávatelia nie sú ich finanční sponzori, ale partneri.